Můžete nám ozřejmit okolnosti vzniku Prešovského národního divadla, jehož jste spoluzakladatelkou?
Prešovské národné divadlo sme založili spoločne s autorkou a dramaturgičkou Michaelou Zakuťanskou v roku 2013 po návrate z Bratislavy do Prešova v rámci kontinuity našej tvorivej spolupráce na VŠMU. Zaujímali nás témy polarity a dynamiky života medzi Východom a Západom Slovenska. Začali sme inscenáciou Single radicals, ktorá reflektovala život singles na pozadí hodnotovo konzervatívneho prostredia. Pokračovali sme v tvorbe so spolužiakmi z VŠMU, ako aj ďalšími spolupracovníkmi – hercami, scenografmi, hudobníkmi s cieľom kvalitatívne nekompromisnej profesionálnej tvorby. Kľúčový bol pre nás na začiatku Fond na podporu umenia, ktorý výrazne napomáha vzniku nezávislých divadiel na Slovensku.
Jaká jsou jeho základní tvůrčí východiska a budoucí směřování?
Medzi naše východiská vždy patrilo priniesť na východ Slovenska kvalitných tvorcov a vytvoriť tak dramaturgicky a formálne odvážne a provokatívne autorské diela. Momentálne sme vo fáze ukončenia tvorby pod značkou Prešovského národného divadla a naša tvorba sa po ôsmich intenzívnych rokoch profiluje do dvoch samostatných prúdov a smerovaní. Z môjho pohľadu by bolo naše ďalšie pokračovanie v istom zmysle recyklovaním tém a spracovaní, cítim, že sa musíme posunúť ďalej. Vznikla platforma Slzy Janka Borodáča zameriavajúca sa na výskum progresívnych hereckých metód a techník, v rámci ktorej budeme rovnako pokračovať v ďalšej experimentálnej tvorbe. Spoluzakladatelia sú herci z PND Tomáš Mischura, Peter Brajerčík, Gabriela Marcinková Mihalčínová, ako aj ďalší. Toto smerovanie prirodzene prinieslo prehĺbenie réžijno – hereckých spoluprác v rámci ich intenzity a dôrazu na autorskú hereckú prácu. Miša bude pokračovať vo svojej tvorbe.
Jak se Vaše inscenace vyrovnává s existencí slavného filmu, respektive s jeho hereckým obsazením?
Chcela som do nášho spracovania zahrnúť sprofanovanú literárnu a filmovú predlohu ako tvorivý intermediálny komponent. Považovala som za dôležité vysporiadať sa s tak známym spracovaním a priznať jeho existenciu v rámci nášho nového autonómneho diela. Dustin Hoffman a Meryl Streep vytvorili výrazné filmové herecké interpretácie, populárna kniha prináša vo filme nepoužité a nepoznané rozvíjania témy. Rozhodla som sa použiť citácie filmu a knihy a komunikovať s nimi ako s istou formou predobrazu, modelu správania sa danej doby, príbehovej konvencie, ktoré postupne narúšame, dekomponujeme a ponúkame špecifický pohľad a názor z 21.storočia na danú tému. Inscenácia následne využíva svoj vlastný jazyk kombinovania činohry, živého streamovania záberov kamery prítomnej na javisku vo výške 5 ročného dieťaťa.
Jak obecně vnímáte specifika a především rizika scénické adaptace látek původně nedivadelních?
Je to zložitý, ale zaujímavý proces, v rámci ktorého musíte vytvoriť absolutne nové princípy prenosu zobrazovanej látky a hlavne opodstatniť si zmysel adaptácie pre nový priestor. Ak je predloha známa, o to vzniká väčšie riziko porovnávania a diváckeho očakávania.
Co pro Vás znamená možnost zahraniční festivalové prezentace?
V tejto pandemickej situácii ide o záležitosť existenčnú. Akákoľvek možnosť prezentácie naživo je pre nás kľúčová. Paradoxne inscenácia ma za sebou len premiéru s limitovaným počtom divákov a napriek tomu množstvo pozvaní na festivaly. Medzinárodné hosťovania sú vo vzťahu ku reflexii inscenácie pre mňa v mnohom zásadné.
Co Vám v poslední době udělalo největší radost?
Sms od mobilného operátora: Vitajte v Českej republike.
Děkuji za rozhovor!
autor: Petr KlariN Klár
